Kvety zla (Les Fleurs du mal) knižne vyšli 25. júna 1857 a už o necelý
mesiac 16. júla bol na základe súdneho rozhodnutia celý náklad 1300
výtlačkov zhabaný. Zbierka, ktorá obsahovala 100 básní, podľa
vtedajšieho súdu ohrozovala verejnú morálku. Obžaloby a súdneho
rozhodnutia sa dočkal nielen samotný básnik, ale aj vydavateľ Kvetov zla
Auguste Poulet-Malassis. Rozsudok z 20. septembra 1857 znel, že básnik
musí zaplatiť pokutu tristo a vydavateľ sto frankov.
Zo zbierky, v prípade ďalšieho vydania, muselo na základe súdneho
rozhodnutia vypadnúť šesť konkrétnych "nemorálnych" básní. K novému
vydaniu došlo v roku 1861, šesť "nemorálnych" básní sa už v ňom
neobjavilo, ale nové vydanie však básnik obohatil o 35 nových a tak
zbierka už obsahovala 129 básní.
Uplynulo 92 rokov, keď francúzsky súd 31. mája 1949 rehabilitoval
básnika a zrušil pôvodný rozsudok zo septembra 1857. Charles Baudelaire,
zakladateľská osobnosť modernej poézie, bol už však 82 rokov po smrti,
zomrel totiž v roku 1867.
Baudelairovo dielo, ktoré okrem slávnej zbierky Kvety zla či zbierky Les
Épaves (1866) zahŕňa aj tzv. básne v próze uverejnené napríklad v knihe
Le Spleen de Paris (Parížsky spleen, 1869), zásadne ovplyvnilo vývin
svetovej poézie. Jeho vplyv sa prejavil v generácii symbolistov ako Paul
Verlaine, Arthur Rimbaud a Stéphane Mallarmé. Od Baudelaira však vedie
priama cesta cez Alfreda Jarryho a Guillauma Apollinaira až k
surrealistom.
Legendárny básnik prekonal estetické postupy romantizmu 19. storočia. Do
literatúry vniesol sarkastický, miestami až krutý pohľad na človeka a
spoločnosť, čím sa stal zakladateľom moderny, ktorej neskorší autori
vytriezveli z optimistického presvedčenia, že ľudská civilizácia smeruje
nevyhnutne k lepším zajtrajškom.
Charles Baudelaire sa narodil 9. apríla 1821 v Paríži v rodine bývalého
kňaza a vychovávateľa Josepha-Francoisa Baudelaira. Jeho matka Caroline
Archimbaultová-Dufaysová bola druhou, o 34 rokov mladšou manželkou jeho
otca, ktorý zomrel v roku 1827. O rok na to sa matka budúceho básnika
vydala za vojenského dôstojníka, neskôr generála, veľvyslanca a senátora
Jacqua Aupicka. Pre jeho vojenskú kariéru sa rodina v roku 1832
presťahovala z Paríža do Lyonu, kde sa Baudelaire stal chovancom College
Royal.
O štyri roky neskôr sa vrátili do Paríža a nastúpil na College
Louis-le-Grand. Ako študent dosahoval najprv veľmi dobré výsledky najmä z
latinčiny a angličtiny. V roku 1839 ho však zo školy za nevhodné
správanie vylúčili, ale pre dobré študijné výsledky mu dovolili
zmaturovať.
Po maturite začal viesť bohémsky život. To znepokojilo Aupicka natoľko,
že ho posadil na parník Južné moria smerujúci do Indie, aby ho vytrhol z
bohémskeho parížskeho prostredia. Parník však nespútaný básnik opustil a
vrátil sa do Paríža.
V roku 1842 požiadal o dedičstvo po biologickom otcovi. Dedičstvo
100.000 frankov v zlate však takmer celé premrhal so svojou družkou
Jeanne Duvalovou - mulatkou v bohémskych kruhoch prezývanou Čierna
Venuša. Matka ho vyhlásila za finančne nesvojprávneho a mesačne mu
vyplácala menšiu sumu na prežitie. Aby si finančne prilepšil, písal
výtvarné kritiky.
Tri roky po vydaní Kvetov zla sa jeho zdravie aj v dôsledku životného
štýlu výrazne zhoršilo. V marci 1866 ho postihla mozgová mŕtvica spojená
s ochrnutím pravej polovice tela a afáziou reči. Na smrť chorý básnik
žijúci v opatere matky zomrel 31. augusta 1867 v Paríži vo veku 46
rokov.
V roku 2007 vydražili v parížskom Sotheby's za 510.000 eur (17,2 mil.
Sk) exemplár prvého vydania básnickej zbierky Kvety zla. Dosiahnutá suma
bola najvyššou, akú kedy kto dovtedy zaplatil za jediný exemplár prvého
vydania akéhokoľvek francúzskeho literárneho diela.